Moslimská hojná večera

Autor: Stanislav Barej | 30.12.2016 o 9:23 | Karma článku: 4,42 | Prečítané:  1067x

Ako som večeral u moslimskej rodiny V sobotu 17.12. som sa neplánovane zúčastnil na večeri, ktorú pripravila rodina môjho priateľa - moslima.


Hamza má okolo tridsiatky. Býva so svojimi rodičmi v malom francúzskom meste, na severe, blízko hraníc Luxemburgska.
Jeho rodina pochádza z Alžírska. Do Francúzska prišli kvôli lepšiemu životu a tam sa aj usadili. Má dvoch bratov a 
sestru. Bývajú v primeranom dome, aby sa tam všetci pomestili. Na dvore parkujú ich autá. Majú celkom slušný vozový park.
V prihraničnom regióne sa bez auta veľmi žiť nedá, je to v podstatne nutnosť. Hamzovi rodičia sa v istom veku rozhodli vrátiť
naspäť do Alžírska. Tam sú ich korene, a tam chcú potom ostať žiť.

Hamzov otec si chcel kúpiť nové auto. Rozmýšľal nad kúpou vozu v zahraničí, pretože by to mohlo lacnejšie.
Automobil chcel potom vyviesť do Alžírska a nemusel by platiť DPH. Chcel by si kúpiť pežota :) Áno, Francúzom sa oplatí kupovať typické
francúzske auto na Slovensku. Ale veď, keď sa montuje u nás, prečo nie. Tak sme u nich gúglili slovenské ponuky predajcov automobilov.

Keď som vchádzal do ich domu, tak z okna som zazrel ženu. Bola oblečená v šatách, ktoré zahaľovali celú postavu. Vyzerala ako zo svätého obrázku.
Asi sme ju vyrušili pri modlitbe. Bola to pani domu, Hamzova mamka. Pozdravili sme sa. Hamza, jeho otec a ja sme si sadli k počítaču hľadať užitočné informácie. A mama sa vybrala chystať večeru.

Spýtali sa či si dám hovädzí steak, alebo rybu. Povedal som, že chcem rybu.
Po pár minútach hľadania a zistení, že tuareg je vlastne luxusné auto, som bol aj celkom hladný.

V vzduchu bolo cítiť vôňu grilovaného mäska a rýb. Ešte, keď som prišiel, mi ponúkli nekvasený chlieb.
Ale nie ten kebabový, ale taký hrubší, chutil trochu ako zo zemiakov, ale bol z obilia. Čerstvo upečený, voňal výborne.
Lahôdka.

Polievka sa nepodávala. Na stole bola miska s grilovanými sardinkami. Také, čo sú u nás len plechovkové. 
Ešte som ich takto pripravené nejedol. Jedli sme traja, mužská časť našej spoločnosti. 
Tri taniere, na každom hovädzí steak a veľká porcia hranoliek. Bola tam aj miska so zeleninovým šalátom.
Paradajky, zelené listy, také európske. K tomu sa podával aj ten chutný chlebík. Kečup, tatarka..
Jedli sme okolo ôsmej, a bola to štedrá porcia.

Medzi rečou som sa spýtal aj akým jazykom sa oni rozprávajú medzi sebou. Keďže hovoria plynule francúzsky, nemajú problém žiť mimo Alžírska,
vo Francúzsku. V Alžírsku sa hovorí arabsky a berbersky. Oni sa rozprávajú arabčinou. Berbersky nerozumejú. 

Po večeri, sa ešte podával ovocný dezert, passion fruit, a jabĺčko. No nevládal som. Mojou začiatočníckou francúzštinou som sa snažil poďakovať
za hojné pohostenie pánovi domu. S Hamzom sa bavíme normálne po anglicky.

Videl som aj Hamzovych dvoch bratov a sestru. Pracujú buď vo Francúzsku, alebo v Luxemburgsku, lebo je to blízko aj na denné dochádzanie.

Je to normála rodina, ktorá prišla za lepším životom zo svojej vlasti. Keď sa ľudia vzájomne rešpektujú, tak sa dá normálne žiť. Či je človek 
kresťan, moslim, žid. Len treba spoznať a pochopiť toho druhého.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Branci pýtajú peniaze na domobranu. Končia na súkromnom účte

Výzvou na posielanie finančných príspevkov sa už zaoberá polícia.

KOMENTÁRE

Zmizne dôkaz o krytí Bašternáka?

Inšpekcia koná, akoby kryla ľudí, ktorí vlani zmarili raziu u developera.


Už ste čítali?