No dosť na tom, že od obeda do rána nasledujúceho dňa nebol žiadny vlak do Metz. Tak som dal vedieť do práce, že budem meškať.
Na zastávke Metz Nord bolo ešte jedno dievča. Tak sme sa dali do reči. Francúzi a anglický jazyk, to veľmi neide dokopy. Skúsil som opatrnou angličtinou prehovoriť či sa viem nejak dostať do Metz Ville, stanice v centre. Mal som šťastie. Vedela slušne po anglicky a tak sme sa začali rozprávat. Počkali sme na vlak do Metz Ville, ktorý šiel asi o 15 minút. Ona tam čakala asi hodinu. Nuž niekedy sa oplatí pospať si. Radšej som nepovedal, ze som si dlhšie pospal, nech sa veľmi nenaštve.
Emily pracuje pre Červený kríž. Nie je dobrovoľníčka, ale normálne platená zamestnankyňa. Robí edukátorku, to je asi niečo ako učitel. Strávila 5 rokov sociálnou činnosťou v okrajových oblastiach Francúzska. Nancy, Metz,v predmestiach Paríža. Spýtal som sa jej z akých krajín a akí ľudia väčšinou utekajú. Sú to najmä Sýrčania, Iračania, Iránci, Eritrejčania, Somálci, Afgánci. Je to väščinou stredná trieda, ktorá si môže dovoliť vykúpiť útek od prevádzačov.
V Calais nepracovala. Je zaujimavé sledovať, ako ľudia zo zámožných rodín z oblastí kde sa bojuje, sa neraz dostanú do situácie, keď si musia pýtať fľašu vody. Tam kde kedysi riadili veľké rodiny a statky im teraz ostal len holý život. Tí najchudobnejší umierajú doma. V bojoch, od hladu, v dôsledku chudoby a nedostatočnej zdravotnej starostlivosti. Najmenej požiadaviek majú Eritrejčania. Tí prichádzajú z najhorších pomerov. Desaťročia vlád diktátorov a bojov. Do Francúzska prichádzajú aj Cigáni, Gypsy, Roma, tak ich nazývajú. Z okolia Albánska, kde pôvodne kočovali, a miestni ich vyhnali z týchto území. Videli sme ich prívesy, keď sme prechádzali okolo vlakom. Vo Francúzsku ešte stále žijú kočovným životom.
Aj Metz Nord je celkom slušné geto. Dokonca existujú aj takí ľudia, čo dlho žijú len zo sociálnej podpory iba na predmestí. Pritom do centra je to 5 minút jazdy vlakom. Tí ľudia si nemôžu dovoliť kúpiť ten lístok na vlak. Akurát mi ukazuje tri veľké paneláky, vraj tam sa to sústreďuje. Dobre vedieť, najmä keď som sa tam včera prechádzal :) Ale cez deň to vyzerá celkom normálne. Taká Vrakuňa. Tá dievčina by pokojne už teraz mohla napísať knihu.
Ako povedala, videla postupom rokov, ako sa zhoršovali životné podmienky strednej triedy vo Francúzsku. Vela ľudí sa prepadlo na okraj chudoby. Do toho ešte prichádzajú utečenci.
Európa musí zvládnuť túto situáciu. Najmä s ľudskou pomocou. Je jasné, že sem prichádzajú aj takí ľudia, ktorí chcú šíriť zlo. Ale nie je to ako s tou miskou s jedovatými cukríkmi. Ľudia sa môžu zmeniť. No skúste si predstaviť túto situáciu. Po odhodení svojich životom nadobudnutých hodnôt v prospech prevádzačov prídete do Európy. A tu vás privíta tak akurát bujná nenávisť. Viem si predstaviť, že takí ľudia sú potom frustrovaní bez nejakého zmyslu dalšieho života. Potom podľahnú veľmi jednoducho extrémistickej propagande. A idú na výcvik do Sýrie. Vrátia sa ako teroristi.
Namiesto izolácie a vytvaránia get je treba sa rozprávať, pochopiť situáciu, komunikovať, aby sa ľudia poznali a rešpektovali. Samozrejme môže vzniknúť napatie, ale na to je tu polícia a armáda, aby zvládli tieto situácie. Čo ten poľský zlodejíček, ktorý zomrel po útoku Tunisana?
V Tunisku je asi bežné, že ťa zapichnú kvôli dvom fľaškám koly. To nie je európska výchova k tolerancii. Zlyháva dialóg medzi kultúrami. Kamióny v uliciach...Nenávisť
Aký bude záver? Politika nenávisti? Veľmi dobrá na preferencie..Armáda a polícia v uliciach. Budeme sa strielať?
Ako v Amerike na 13 ročných chlapcov s hračkárskymi samopalmi?
Červený kríž hľadá ľudí aj do Luxemburgska:
http://www.croix-rouge.lu/en/
Európa potrebuje pomoc. Európa potrebuje ľudí.
